Pamätáš ?

28. října 2012 v 13:58 | Madeline
Tak toto je môj ďalší výtvor :D nič moc, proste som sa nudila ;) Ak budete chcieť pokračovanie, čakám komenty :D
Klik c.č.

Pamätáš ?

Skala sa týčila pár metrov nad vrcholkami stromov. Jeseň rozkvitala, stromy sa zmenili z zelených na zlato-červené. Z takejto výšky to bolo krásne. Vyzeralo to ako veľký farebný koberec, ktorý prikrýval obyvateľov lesa. Vtáky pomaly vyletúvali z hniezd a v skupinkách leteli niekde ďaleko. Chcela som letieť za nimi. Chcela som roztiahnuť krídla a vyletieť vysoko, vysoko do oblakov. No nemohla som. Počas môjho dočasného pobytu na zemi moje krídla stmavli a potemneli. Asi kvôli oddeleniu od ostatných. Alebo, alebo..... Alebo kvôli nemu. Nie. Nesmiem naňho myslieť.
Znova som sa zahľadela na tú krásu. Z tejto výšky vyzeralo všetko tak....blízko. Pamätám sa, ako som sa na to dívala zhora. Z oblakov. Áno, aj to bolo úžasné. No vždy akoby som hľadela cez sklo. A tak teraz, keď mám možnosť vidieť to zblízka, držím si kolená a vzlykám. Prečo ? Prečo si to neužívam ? Prečo nie som šťastná ? Nikdy by som nepovedala, že ľudské city sú také silné. Ako anjel, vysokopostavený anjel som bola šťastná. Akurát mi niečo chýbalo. No a čo ? Nikto nemôže byť úplne šťastný. Tak prečo som sem ušla ? Aby som pochopila zdrvujúcu pravdu ? Že nikdy nenájdem to, čo mi chýba ?
Nie. Nebudem tu sedieť a strácať svoju hrdosť. Dala som až priveľa na to, aby som to vzdala. Obetovala som svoje postavenie v nebi. Len aby som našla lásku ktorá možno ani neexistuje. Alebo aspoň nie pre mňa. Pred sebou som videla Sethovu tvár, gaštanovo-hnedé vlasy mu padali do očí žltých ako jesenné slnko. Pozeral na mňa nechápavo a napohľad smutne. Pery sa mu pohli, v hlave mi zvonila otázka, na ktorú som nevedela odpoveď. Prečo ?
Jeho oči ma väznili, zrazu som mala pocit stiesnenosti. Zavrela som oči, Sethov obraz pomaly mizol. Postavila som sa na okraj útesu, chrbtom ruky som si utrela posledné slzy. A po dlhom čase som vystrela krídla. Kedysi krémovo-biele, teraz sivasto-žlté. Anjelská farba sa vytratila, rovnako ako hebké pierka pomaly opadávali. Bolel ma pohľad na nich. Namiesto ľutovania som ich však rozprestrela úplne a hodila sa dopredu. A padala som. Padala naprieč vrcholkom stromov. No ja som si namiesto konárov predstavila mäkký koberec. Na poslednú chvíľu som zamávala krídlami. Tesne nad stromami som sa natiahla a odtrhla jeden zlatistý list. Krídla ma už neniesli tak ľahko ako zvyčajne, no ja som to ignoroval. Hľadela som na list. Až príliš mie niečo pripomínal. Bol to krásny list, no na zlatistom povrchu boli fľaky. Pripomínal mi môj vlastný život. Krásny, no s fľakmi, tkoré nikdy neodstránim. Môžem ich zamaskovať. Môžem ich ignorovať. No nikdy nezmiznú. Sú to fľaky, ktoré dokazujú, že žijem. Že som niečo dokázala a zvládla.
List mi vyletel z ruky, vietor ho odnášal ďaleko, až som ho vôbec nevidela. Pomaly som sa usadila na jeden zo stromov, konáre zakvílili no nezlomili sa. Rukou som objala strom, ktorý mi dodával energiu. Až teraz som si spomenula na Sethovu poslednú otázku, na ktorú by som mala odpovedať. Pamätáš ?
A vtedy mi to došlo. Sethova tvár mi bola až príliš povedomá. Bola až príliš dokonalá. No bol úplne ľudský. Ako sa ,ôže anjel stať človekom ? Myseľ mi behala v minulosti, videla som seba ako dieťa. Krídla mi trepotali vo vzduchu, hľadela som pred seba, na tvári sa mi zjavil úsmev. Obraz sa mi otočil a ja som zbadala, na koho sa usmievam. Chlapec pomaly vzlietol a približoval sa ku mne. Na tvári mal tajnostkársky úsmev. Bol to on. Seth. Môj najlepší priateľ ešte predtým, ako aj s bratom padol. A teraz to je človek.
Po líci mi stiekla slza. Našla som ho. Áno našla. Cítila som, ako sa mi rozťahujú krídla. Pomaly bledli a ja som vyletela do vzduchu. Z čírej radosti som sa krútila dookola a vykríkla som: "Áno ! Áno, pamätám !"
Mala som pocit, že som sa oslobodila od neviditeľných reťazí. No nebo nado mnou stmavlo. Na ruke som pocítila prvé kvapky a do minúty sa spustil prudký lejak. Blesk udrel len neďaleko odo mňa, až som sa mykla. Tak, a teraz sa začínajú problémy...

Vaša Madeline ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Naty Naty | 28. října 2012 v 14:08 | Reagovat

http://www.youtube.com/watch?v=3pmHDcFlj6g&feature=plcp

promiň za otravování ale budu ráda za tvoje zhlédnutí a případný like,koment nebo odběr :D

2 Kate Kate | Web | 28. října 2012 v 19:09 | Reagovat

ako to myslíš že sa tešíš na svoj layout ? :D:D ty si si nejaký objednala ? o.O :D mne nič neprišlo :D

3 Madeline =* Madeline =* | Web | 28. října 2012 v 22:09 | Reagovat

[2]: Hej objednala :D Si kukni mail :D

4 Nikkie Nikkie | Web | 29. října 2012 v 15:37 | Reagovat

beriem ťa di affs, zapíš si ma ;)

5 Kate Kate | E-mail | Web | 29. října 2012 v 17:18 | Reagovat

[3]: Tak pošli na ten druhý čo som ti ukázal v školé :D

6 Łucille Łucille | Web | 29. října 2012 v 18:12 | Reagovat

Rada spriatelím, idem si ťa hneď pridať =)

7 writeandbooks writeandbooks | Web | 22. listopadu 2012 v 20:00 | Reagovat

Ahoj! Prosím navštív môj blog : www.writeandbooks.blog.cz . Koment alebo ohodnotenie :D Ďakujem krásne.
PS: Krásny blog :*

8 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 14. prosince 2012 v 16:00 | Reagovat

Moc hezký... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama