Za dverami

30. října 2012 v 10:51 | Madeline
Tak ďalší môj samostatný príbeh z nudy :D čo už....;)
Klik c.č.

Ten zvuk ma otravoval. V jednom kuse sa ozývalo pípanie. Odtrhol som oči od knihy a zahľadel sa na tablet. Na Faacebooku som mal 23 spáv. A od jedného človeka. Adne. Klikol som na chat a očami prebehol správy typu: Čo sa deje ? Haló !
Odhlásil som sa a hudbu stíšil tak, že tvorila iba pozadie pri mojich filmových predstavách deju knihy. Hrubá viazaná kniha v bordovom koženom obale ležala na mojom stole. Vyžarovala z nej zvláštna energie, nevedel som či zlá, alebo dobrá. Stará kniha si vzdychla pri každom prevrátení strany. Fascinujúce mozaiky sa točili okolo namaľovaných osôb v modrých hábitoch. Habity boli pozoruhodne svetlé. Pod obrázkami ľudí tancujúcich okolo fatry boli hieroglify. Kniha z oddelenia pre učiteľov skrývala niečo, čo som potreboval vedieť na odhalenie Eddieho tajomstva. Bol som rád, že pri podivuhodnom správaní môjho najlepšieho priateľa, ktorý sa večne skrýval a vravel, že nie som priprvený vedieť to, som získal aspoň informáciu o názve knihy. No zatiaľ som nedokázal rozlúštiť absolútne nič. Obrázky boli namaľované tým najhorším maliarom, šikmé, rozmazané. Hieroglify boli napísané tým najmenším písmom aké som kedy videl. Natlačené na seba, nakreslené rukou. Lúštenie hieroglifou nebol môj odbor.
S povzdychom som knihu zatvoril a na teraz som sa chystal odložiť tajomnú knihu, keď z nej vypadol papierik. V hlave som mal zmätok, takže som sa nesústredil, čoho výsledkom bolo, že som papierik ledva zbadal. Pergamen zložení niekoľkokrát na polovicu dopadol na zem. Zohol som sa poňho, vyžarovala z neho ešte silnejšia energia ako z celej knihy. Zas som si sadol za stôl a rozprestrel pergamen. Na pergamene bol nakreslený strašidelný obrázok. Otvorené čierne dvere, za dverami na stene sa týčil tieň postavy. Obrázok bol určite od iného maliara, pretože bol dokonale namaľovaný, do detailov. Celé to bolo vytieňované, neboli použité žiadne farby. Mal som čudný pocit, že sa tieň na obrázku hýbe. Papier som si obzeral z oboch strán, a vždy keď som sa pozrel na tieň, mal som pocit že je nejak inak.
Papier mi začal vybrovať v rukách. Porezal som sa o ostrý roh papiera a tým mi vypadol z rúk. Na zemi sa chvel, otáčal sa. Hľadel som na tieň, teraz som už vedel že sa hýbe. Tieň sa približoval. A zrazu ma osvetlilo svetlo. Vlastne to bolo akoby tmavé svetlo. Svietilo to silno, oči som si prikryl dlaňou, no bolo to tmavé. A vtom momente všetko zmizlo, ja som sa ocitol niekde....v neznáme. Štípali ma oči, v hlave mi hučalo. Poobzeral som sa po miestnosti. Bola to moja izba, ibaže inak. Celá bola tmavá, iný nábytok a obrazy. Všetko bolo tmavé a staré. Jediná vec, ktorá ostala, bola kniha na nočnom stolíku. Tá kniha. Opatrne som sa k nej priblížil, keď zavŕzgali dvere. Vystrašene som sa otočil k dverám. Spoza dverí svietilo svetlo. Keď sa pomaly otvorili, zbadal som stenu. Nič len stenu. Počkať, na tej stene sa niečo hýbalo. Tieň.
Spoza dverí sa zjavila ruka. Ani som si neuvedomil že som cúval, no teraz som vrazil do parapety. Ruka chytila kľučku a dvere otvárala. Za dverami stála postava. Nedokázal som ju rozoznať, bola tmavá, videl som len siluetu.
A vtom momente sa mi svet začal krútiť. Padal som do priepasti, nečakane svetlej. Až som dopadol na stoličku. Sedel som na stoličke v mojej terajšej izbe. Zadychčane som si prezrel stôl, potom celú izbu. Kniha nikde nebola. Na zemi však ležal papierik. Bola na nej silueta nejakej postavy spoza otvorených dverí. Pod obrázkom bolo vyryté slovo: Nikdy...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kate Kate | Web | 30. října 2012 v 12:00 | Reagovat

Prečítala som si len začiatok ale je to pekné :D

2 Isobel Isobel | Web | 31. října 2012 v 18:56 | Reagovat

Samozřejmně že tě beru! Máš skvělý blog!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama