V tuneli

4. listopadu 2012 v 15:18 | Madeline
A zas ďalší samostatný príbeh :) Hádam sa zapáči ;)
Klik c.č.

"Ako to v..?" nedopovedala som, keď sa Seth tajomne usmial.
"Viem toho veľa." v hlave mi hučalo. Počula som tlmené výkriky a ľudí, šepkajúcich niečo, čo som nedokázala rozoznať. Boli to tajomné hlasy, ktoré som nedokázala zniesť. Nohy ma ledva držali, hlava mi išla prasknúť.
"Prestaňte ! Prosím !" Vykríkla som. Hodila som sa na kolená, rukami som si držala hlavu. Seth ku mne bleskovo priskočil a čupol si pár centimetrov odo mňa. Ustarostene mi priložil dlaň na čelo a niečo si mrmlal, no výkriky v mojej hlave boli hlasnejšie. Snažila som sa zhlboka nadýchnuť, no akoby mi niekto zovrel hrdlo.
Zo Sethovej ruky vyžarovalo teplo, výkriky v mojej hlave boli chvíľku silnejšie, no pomaly ustávali. Zovretie poľavilo a ja som sa konečne zhlboka nadýchla. Teplo zo Sethovej ruky ma úplne omámilo, mozog mi prestal pracovať, telo mi ochablo. Zavrela som oči a vychutnávala si sladké nič.

Zaklipkala som očami, cítila som sa nesmierne ľahká, ako pierko. Naokolo som videla len svetlo, vyzeralo to ako biely tunel. Dlhý biely tunel. Netušiac, kde som sa to ocitla som sa otáčala, videla som dva konce. Boli to iba malé bodky v diaľke, no ja som vedela že to je koniec tunela. Ale nevedela som ktorou stranou sa vybrať. Jedna strana, ma priam volala. Boli to spevavé hlasy a šuchotanie, akoby niekto trepotal krídlami. Bolo to lákavé, chcela som sa vybrať tou stranou. Som mŕtva. Musím byť mŕtva. Ale ako to, že to je cesta do neba ? Ako môžu MŇA pustiť do neba ? Pomaly som sa otočila k tej strane, každá myšlienka mi pripadala ako hlavolam. Ako niečo, čo nikdy nepochopím. Akoby som nemala myslieť. Pomaly som sa priam vznášala smerom k spevu, nebeskému spevu, keď som sa zarazila. Z druhej strany tunela sa ozýval tichý hlas. Bola to melódia, ktorú si niekto pohmkával, boli to slová, ktoré ma zarazili.

19 rokov, ba 19 dní,
nesprávne družstvo, nesprávny tím,

Napínala som uši, aby som to počula. Tie slová mi niečo pripomínali.

Bez sily hľadať,
musel som padať.

Trhalo mi to srdce. Z nejakej príčiny ma tie slová ničili zvnútra. Chcela som utešovať toho, čo to spieva.
Dostal som sa na dno, lano tu visí,
bez teba môj život na vlásku visí.

Urobila som pár krokov tým smerom, hlas bol stále zúfalejší a mne známejší.

Keď môžem už narábať so svojím životom,
pre lásku stávam sa zakázaným tajomstvom.

Posledné slová do tunela vpustili vír. Stiahol ma zo sebou a ja som z vlastnej vôle letela za hlasom, nechávajúc za sebou nebo. Prepáčte, pomyslela som si, možno nabudúce...

Vaša Madeline ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Łucille Łucille | Web | 4. listopadu 2012 v 15:30 | Reagovat

http://fashion-pretty.blog.cz/1211/neohlasena-kontrola-affs =)

2 Kirstie Kirstie | Web | 4. listopadu 2012 v 20:11 | Reagovat

beriem ťa do affs ;D

3 Łucille Łucille | Web | 6. listopadu 2012 v 8:49 | Reagovat

http://fashion-pretty.blog.cz/1211/vyhodnotenie-kontroly-affs =)

4 bublinkka bublinkka | Web | 6. listopadu 2012 v 17:49 | Reagovat

Krásny príbeh ... taký zvláštny ale páči a mi :) :) :) inak pridala som si ťa medzi SB

5 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 14. prosince 2012 v 15:58 | Reagovat

Úžasné, moc se mi to líbí... Zajímavý konec... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama