Útek pred realitou

1. prosince 2012 v 14:25 | Madeline
Áno, áno, ďalší môj príbeh....Dúfam, že vás neomrzeli :) Tento mi prišiel na um iba tak náhodou....
Klik c.č.

Bolesť. Áno, bolesť je to, čo cítite, keď sa snažíte ujsť. Ujsť pred realitou. A prečo práve bolesť ? Pretože inak by ste to nerobili.
Či sa to vôbec dá ? Neviem. Ale za pokus to stojí. So zlomeným srdcom, ako sa hovorí, poháňaná vetrom unášajúcim vytie vlkov v diaľke, podporovaná jasným mesiacom usmievajúcim sa na krajinku. Aspoň som si myslela že sa usmieva, no kvapky, ktoré sa v sekunde spustili mi dokázali že opak je pravdou.
Tráva šušťala pod mojimi nohami. Ten strašidelný zvuk vo mne vzbudzoval pochyby. Ale predsa, už nemôžem zažiť nič horšie. Strašidelné-nestrašidelné, keď chcete ujsť, musíte niečo obetovať. U mňa to asi bude morbídny strach.
Nie. Čoho by som sa mala dopekla báť ? Šuštania trávy ?
Vietor silnel s mojou rýchlosťou. Dážď sa unášal vetrom. Čím rýchlesšie som išla, tým viac som pochybovala. Podarí sa mi to ? Ujdem ? Chcem to vôbec ? No pochyby som zatlačila od úzadia a zrýchľovala som, skôr než sa otočím a zdrhnem. A to nedovolím. Už nebudem žiť v klame, že mám na výber. Nemám, a to je zdrvujúca realita, pred ktorou utekám. Kam ? Neviem. Čo očakávam ? Neviem. Podarí sa mi to ? Neviem.
Mesiac žiaril jasnejšie ako zvyčajne. Bol mi na každom kroku, akoby utekal so mnou. Vietor mi strapatil čierne vlasy, mokré od lejaka ktorý sa spustil. Odhodlane som bežala ďalej, míňajúc osamelé stromy. Vedela som, čo je za mnou, čo opúšťam, no predsa som sa obzrela. Dážď ukrýval moje slzy pri pohľade na svietiacu dedinku. Svetielka tancovali do rytmu pesničky, ktorá mi hrala v hlave.

19 rokov ba 19 dní,
o výbere dievča sní,
o slobodnú vôľu žiada,
naháňa ju kutá pravda.

19 rokov ba 19 dní,
o láske to dievča sní,
no keď splní sa jej sen,
sleduje ju čierny tieň.

19 rokov ba 19 dní,
unikajú pred ňou sny,
lásku musí opustiť,
výber jej dušu prečistí.

Slová, ktoré sa mi vkrádali do snov boli o mne. Ako som mohla byť taká hlúpa, a dúfať, že s ním ostanem ? Ako som ho mohla ťahať za nos, aj keď ho budem musieť opustiť ? Prečo som k Sethovi vôbec prehovorila ?? V tú noc, keď som ho stretla, bola to chyba. No aj tak na ňu budem spomínať...
Vedela som si predstaviť, keď sa Seth prebudí a ja budem preč. Vedela som si predstaviť bolesť v jeho žiarivo-modrých očiach, ktoré opúšťam.
Prudko som otočila hlavu, slzy mi splývali s dažďom. Oprela som sa o prvý strom, ktorý oddeľoval lúku od lesa. KeĎ prejdem výberom, keď rozhodnú o mojom osude, budem nebezpečná. Prepáč Seth. Vtedy som vedela, že ľudia, ktorých opúšťam, zachraňujem ich predo mnou. Môžem im chýbať. Ale hlavne, že budú žiť...
Rozbehla som sa naprieč lesu, popri stromoch a konároch, ktoré sa ku mne nakláňali. Pokiaľ som sa nepotkla o spadnutý konár, myslela som si, že útek bude dobré riešenie....
Vaša Madeline ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kate Kate | Web | 1. prosince 2012 v 18:47 | Reagovat

Dobré :)

2 Isobel Isobel | Web | 2. prosince 2012 v 11:55 | Reagovat

Krásně napsané!

3 Łucille Łucille | Web | 2. prosince 2012 v 13:08 | Reagovat

Mohla by byť z teba spisovateľka =)

4 Zoey Zoey | Web | 2. prosince 2012 v 17:50 | Reagovat

Skvělé!!!8)

5 Luna Luna | Web | 24. ledna 2013 v 18:13 | Reagovat

Super ;) Inač pekny dess :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama