1.Kapitola

4. února 2013 v 16:05 | Eleanor
Ahojte, takže tu je ten príbeh čo som sem dala len úryvok :) Dúfam že sa bude páčiť :) A každý ten komentár poteší :3
Klik c.č.


"Alice... zlatko vstávaj.. prídeš neskoro do školy!" ozvala sa moja stará mama. Lenivo som otvorila oči a posadila sa na posteľ. Povedali by ste si že staré mami sú také.... staré a nevládzu.. no moja stará mama má v sebe viac než dosť energie. Neviem ako to robí. Niekedy mi pripadá ako nejaké podivné stvorenie ale to je úplný nezmysel. Nič také ako upíry ,supermani, alebo vlkolaci neexistujú. Aspoň o tom nik nevie.
Nevynechala som môj typický vzdych. Je polovička semestra a mi sa musíme ZASE sťahovať. Namrzene som vykonala rannú hygienu a obliekla som si klasické oblečenie, ktoré sa skladá z trička, riflí a mikiny. Nezvyčajne, neochotne som zbehla dole s taškou na pleci, zobrala si desiatu a dala starej mame pusu na líce. Keď sa mi podarilo obuť si moje obľúbené čierne vansky vyrazila som do školy. Nemala byť ďaleko.. asi 3 ulice od nás. Predsa potrebujem čerstvý vzduch. Alebo to je len zámienka aby som nebola ešte mrzutejšia.
Pozrela som sa pred budovu na ktorej bolo napísané: Stredná škola. So vzdychom, ktorý sa stal mojím obľúbeným zlozvykom som vkročila dnu do budovy. Vytiahla som papierik z tašky, ktorý ma mal doprovodiť k mojej skrinke. Po lúštení všelijakých čiar a znakov som konečne otvorila skrinku a nahádzala do nej veci. Prvá mala byť Francúzština. Ešteže ovládam jazyky, pomyslela som si a kráčala ku dverám na ktorých bolo napísané 2.G. moja trieda. Aspoň na tento semester. V duchu som sa zasmiala nad tou myšlienkou a vkročila do takzvanej triedy, ktorá sa podobala viac blázincu alebo nejakej zoo. Nikto si ma nevšímal. Ako keby som bola vzduch. Všetci zjavne mali zábavku, čo znamenalo skákať po laviciach a stoličiek. Ignorácia sa mi zapísala do povesti. Mne to neprekáža... ja som si zvykla. Sadla som si do poslednej lavice pri okne. Zazvonil zvonček a do triedy vošla vysoká chudá učiteľka s učebnicami v ruke.

"Bonne journée" pozdravila nás. Začala niečo písať na tabuľu a potom sa za škrípania jej lodičiek o podlahu otočila naším smerom. "Prekladať vety príde..." urobila dramatickú pauzu a porozhliadla sa po triede. Ani jej netrvalo dlho vybrať si, keď sa jej zrak zastavil na mne.
"Poďte slečna...." začala a pretiahla to do otázky. Usmiala som sa a vyšla ku tabuli. Cítila som na sebe všetky oči. S úškrnom na perách som sa predstavila: "Brownová" podala mi kriedu a začala hovoriť vety.
"Moja mačka má jemnú srsť. Nepáči sa mi to. Iste že. Volám sa... doplňte svoje meno slečna Brownová" Na tabuľu som napísala krasopisným písmom to, čo odo mňa chcela. Keď som so spokojným úsmevom doplnila bodku, odstúpila som od tabule a so spokojným úškrnom som jej podala kriedu. Ľadovou rukou sa dotkla mojej pokožky a mnou prešiel mráz. Začala čítať. : "Mon chat a une fourrure douce. Je n'aime pas ça. C'est certainement. Mon nom est Alice" po dôkladnom preskúmaní sa usmiala a spokojne, aj keď trošku nevrlo sa otočila ku mne. "Výborne" dodala. Prepchala som sa pomedzi lavice až k môjmu miestu. Posadila som sa na teraz už studenú stoličku. Dievča po mojej pravici vydalo čudesný zvuk, niečo ako tichý výkrik a neprítomne hľadelo pred seba. Obrátila som hlavu smerom k nej, práve keď jej nejaký chalan s hnedými vlasmi niečo zašepkal do ucha. Taktiež vyzeral prekvapene, no obavy na tvári boli jediné čo to dokazovalo. Dievča prikývlo a vystrašene niečo odpovedalo. Odvrátila som zrak a snažila som sa ignorovať jej neprítomný pohľad, ktorý sa upieral na mňa.
Celú hodinu som sa nevedela sústrediť nato o čom profesorka hovorila. Zosunula som sa nižšie na stoličke a pozerala sa na tabuľu. Profesorka práve niečo škrabala na tabuľu svojím písmom, ktorý skoršie vyzeral ako hieroglyfy. Stále keď som sa pozrela jej smerom odvrátila pohľad. Zazvonil zvonček. Profesorka sa pozdravila a s klopkavým zvukom odkráčala z triedy. Postavila som sa zo stoličky a zdvihla učebnicu z dubového stola. Pomalým krokom som došla ku mojej skrinke a otvorila ju. Na poličke bola jedna kniha, no nebola moja. Hnedý obal prekrytý zlatou stuhou. Pomaly som ju zobrala do ruky a prezrela si jej povrch. Stará kniha... typujem z knižnice, ale čo robí tu.. v mojej skrinke. Ani som si nevšimla a už som bola na chodbe sama. To ticho sa rozliehalo okolo mňa.

Položila som knižku opatrne naspäť na zaprášenú poličku v skrinke. Posledný krát som pozrela na starú knihu a zatvorila skrinku. Upravila som si tašku a pomalým krokom sa vybrala do triedy....
Po škole
V škole prebehlo všetko tak ako na ostatných školách. Cestou domov sa stalo niečo obdivuhodné, pokiaľ sa to vôbec tak dá nazvať. Kráčala som si smerom k nášmu domu, keď v tom som začula ne aké kroky za mnou. Zastavila som a pomaličky sa otočila. Nikto tam nebol. Zvláštne. Kráčala som ďalej. Tento krát to bolo niečo ako vietor. Ako keby niečo prebehlo takou rýchlosťou ako rýchlik alebo dokonca rýchlejšie, no nič som nevidela. Zmätene som sa poobzerala po mojom okolí. Nikde nikto. V mojich pohodlných teniskách za niekoľko stoviek dolárov som začala utekať smerom k nášmu domu. Zastavila som sa až pri vchodových dverách ,ktoré boli vyrezané z duba. Rýchlo ako som vedela som otvorila dvere a zabuchla ich. Oprela som sa o ne z vnútra a nepravidelne dýchala. Čo to malo byť?- pýtala som sa sama seba. Odkopla som tenisky a vybrala sa do kuchyne. Do pohára som si naliala čistú vodu a oprela sa o kuchynskú linku. Mala som zvláštna pocit.

"Ahoj srdiečko.. ako bolo v škole?" pribehla do kuchyne moja babička. Usmiala som sa a prehltla som vodu. "Výborne" dodala som a schmatla tašku, ktorá bola položená na linke z mramoru, stojaca uprostred kuchyne. Prešla som do obývačky až ku schodom, ktoré som rýchlo vybehla a otvorila tretie dvere na ľavo. Moja milovaná izba. Tašku som hodila ku stolu a vyzliekla si vestu. Zazvonil mi mobil. Zdvihla som ho a do telefónu sa mi ozval piskľavý hlas.
"Ahoj Alice... čo si nám nezavolala?" opýtal sa hlas mojej bývalej najlepšej kamarátky. Zachechtla som sa. "Neviem kde som dala vaše čísla.." povedala som jej. Zasmiala sa.
"Máš ho v taške.. dávala si si ho tam, keď si odchádzala" povedala a zasmiala sa. Musela som sa usmiať. "Tak vieš čo...." začala mi rozprávať. Položila som tašku na stoličku a otvorila som ju. Nazrela som dnu. Zarazila som sa. "Mell... ja.. ja ti ešte zavolám.. musím niečo vybaviť..." povedala som a ani nečakala na jej odpoveď a zložila. Mobil som položila na stôl a chytila do ruky vec, ktorú som už videla....
Dúfam že sa vám to páčilo ;) Má vôbec zmysel v tompokračovať prosím o komenty :)
Vaša Eleanor :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Łucille Łucille | Web | 8. února 2013 v 8:36 | Reagovat

Na blogu je menší oznam: http://fashion-pretty.blog.cz/1302/vyhodnotenie-kontroly-affs =O

2 mylovestories mylovestories | E-mail | Web | 17. března 2013 v 16:36 | Reagovat

nme sa to páč :) mám taký pocit iba ja že to čo drží je tá  kniha? :DDD prosím pokračuj :3

3 Kate Kate | Web | 31. března 2013 v 13:25 | Reagovat

Ahoj som späť na blogu :) ak máš ešte záujem o affs tak si prečítaj článok :D http://insouciance.blog.cz/1303/here-we-go-again#comments

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama