Neporaziteľná

8. dubna 2013 v 14:07 | Madeline
Po dlhšej dobe keď som nestíhala pridávať som sa zmenila. Ak budú moje príspevky trošku iné tak sa nečudujte. Pochopila som niekoľko vecí, čo mi zmenilo život a ja mám iný pohľad na svet...Toto je môj nový príbeh o dievčati, ktorého život sa zmenil keď zistila tajomstvo jej brata...
Klik c.č.

Môj život bol do dnes obyčajný, normálny. Každodenné vstávanie, priatelia, internet a podobne. Myslím že to poznáte, obyčajný teenegerský život. Moje meno je Amy a mám 17 rokov. Žijem aj s mamou a bratom v mestečku Brighton na juhu Anglicka. Môjmu bratovi je 20 a jeho izba je akoby jeho svet. Náš otec umrel pred 3 rokmi pri havárii na ceste domov. Práve vtedy sa všetko zmenilo, ale po určitom čase sa to vrátilo do starých koľají. Až donedávna som patrila medzi ostatných. Až do toho osudového večera, keď sa zmenilo vlastne všetko...


"Amy ! Sam ! Vychladne vám večera !" zvolala mama z kuchyne podráždene. Prevrátila som oči a zavrela notebook. V kuchyni sa mama opierala o skriňu a skôr ako som si sadla zahlásila: "Zbehni po brata. Zjavne je hluchý."
Obrátila som sa ku dverám a smerovala k bratovej izbe. Zaklopala som na zavreté dvere no reakcia neprišla. Ešte raz som buchla do dverí no reakcia neprichádzala. Naštvane som vrazila do dverí a tie sa otvorili. Vošla som do izby a hneď som aj zastala. Šokovane som žmurkala, hľadiac na tmavú izbu so zatiahnutými žalúziami. Na zemi pod oknom som zahliadla pohyb. V tme sa zjavili žlté oči môjho brata. Keď sa ozvalo tlmené vrčanie nepatrne som cúvla. Oči sa zčali približovať až sa na svetle zjavili veľké laby. Za labami sa objavila obrovská hlava so špicatými ušami.
Vystrašene som vydýchla, sledujúc približujúceho sa vlka. Vrčaniebolo čoraz hlasnejšie, až vlk stál len pol metra odo mňa. Chcela som ujsť a vrieskať. No telo mi akoby úplne zamrzlo. Nedokázala som vydať ani hlások, v očakávaní čo sa bude diať. Vlk urobil posledný krok dopredu, v jeho očiach som videla zmätok, súcit a bolesť. Tesne predo mnou si vlk ľasohl a hlavu položil na mohutné laby. Zakňučal a ňufák obtrel o moje nohy. A v tej chvíli mi niečo došlo. Čupla som si k vlkovi a zahľadela som sa mu do očí. Tých nezvyčajne žltých očí môjho brata, jedinej osoby ktorá ma vždy pochopila a vždy pri mne stála. Boli to oči niekoho, to pri mne sedel keď som plakala, kto ma rozosmial keď som mala zlú náladu, kto sa mi venoval keď som sa nudila a kto mi dal dôvod na smiech v každej chvíli. A teraz predo mnou sedel vo vlčej podobe, s mohutnými labami a zlatistou srsťou.
Bol to len zlomový okamih keď som to pocítila, keď sa mi zmenil život. Pretože nie všetko je tak ako sa zdá. Veci sa menia a my sa meníme s nimi. Uvedomila som si, že to že niečo nevidíme neznamená, že to je nemožné. Život môže byť zaujímavejší než si to pripúšťame. A za všetko môže strach. Strach z nepoznaného nám zabraňuje veriť. No v tej chvíli som uverila. Uverila som v zázraky a veci, ktoré nemusíme pochopiť.
Sadla som si na zem a pohladkala vlka, ktorý mi pomohol vždy keď som bola v núdzi. Pomáhal mi môj blnďavý vysoký brat s nezvyčajným humorom ktorému som pochopila len ja. A teraz robil to isté, ukázal mi nepoznané, otvotil mi oči a to všetko dokázal bez slov, s obrovskými labami a špicatými nastraženými ušami. A práve vtedy som sa rozhodla. Zabudla som na všetko okolo a pocítila som to ako záblesk svetla. Stál pri mne vždy keď som to potrebovala a ja mám šancu oplatiť mu to. Nech je z neho čokoľvek, ke to môj brat a vždy bude.
Zaborila som si hlavu do hustej zlatistej srsti a cítila som to v srdci, bolo to pochopenie a viera v nepochopiteľné. Bola som to ja, Amy Amanda Carther, obyčajné dievča z malého mesta, s bratom vlkom a životom obráteným na ruby. Avšak nech sa deje čokoľvek, som to ja a nikdy to nezmením. Pretože každý sme akí sme a to je najdôležitejšie. Sme každý osobitne výnimočný a netreba nám žiadnu pretvárku. Naše srdce bude neporaziteľné len ak ho ukážeme všetkým naokolo. Sme kým sme a to je jediná vec, ktorú musíme pochopiť...

Dúfam že vám tento príbeh prehovoril do duše tak ako mne všetky zmeny ktoré som prežila. Pochopila som toho dosť a aj keď to bolo ťažké, je to nový život a mne sa páči. Verím a som kým som...
Vaša Madeline ♥
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kirstie Kirstie | Web | 8. dubna 2013 v 17:39 | Reagovat

hezké :3

2 Bublina Bublina | E-mail | Web | 9. dubna 2013 v 9:18 | Reagovat

hh ja som to čítala s otvorenými ústami :O krásne... a máš pravdu to že niečo nevidíme neznamená že to nie je nemožné :3

3 Madeline =* Madeline =* | Web | 10. dubna 2013 v 10:29 | Reagovat

[2]: s otvorenými ústami ? :D nepreháňaj ;) sú to len moje názory na svet ;)

4 Bublina Bublina | E-mail | Web | 10. dubna 2013 v 11:30 | Reagovat

ale nepreháňam naozaj :)

5 Madeline =* Madeline =* | Web | 10. dubna 2013 v 17:51 | Reagovat

[4]: tak ďakujem ;)

6 Knihofil18 Knihofil18 | 14. dubna 2013 v 10:41 | Reagovat

Naozaj krásnu myšlienku som si našla v tej poviedke... väčšinou, keď čítam poviedky, myslia presne to, o čom píšu, ale pri tebe som našla krásnu myšlienku autora... s ktorou súhlasím. Páni...
Keďže prežívam tiež obdobie so zmenami, dokonale ťa chápem.
Mimochodom, počítaj, že ti odo mňa príjde žiadosť na FB... spoznáš ma tak, že budeš na mojom profilovom obrázku vidieť kresleného motýľa. :)

7 Madeline =* Madeline =* | Web | 14. dubna 2013 v 20:25 | Reagovat

[6]: :) Tá myšlienka sa tam zaplietla nejak automaticky, keď som písala ;) myslím že každý rozumný človek týmto obdobím prejde a vyjde s poznaním a pochopením ;) stačí raz spadnúť a človek príde na to ako vstať ;)

8 Olallalala Olallalala | 15. dubna 2013 v 20:11 | Reagovat

-__- cccc :D musím uzanť je to veľmi dobre O.o no keď v tvojom prípade trošku... očakávane :D

           s láskou vieš kto :***

9 Madeline =* Madeline =* | Web | 15. dubna 2013 v 20:28 | Reagovat

[8]: Och, Bubuš :D No to si ma "neprekvapila" :D Ale aj tak ďakujem :D

10 Olalallala Olalallala | 15. dubna 2013 v 20:33 | Reagovat

[9]: Máš začo :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama